Kaluže krvi na chodbe? Nie, nie je mi to jedno.

Autor: Natália Gálisová | 24.5.2011 o 9:46 | (upravené 24.5.2011 o 9:59) Karma článku: 11,05 | Prečítané:  2509x

Pôvodne to malo byť pohodové ránko s kávičkou u dobrej známej. Bolo čosi pred ôsmou, keď som zamykala dvere svojho bytu a mierila k výťahom. A naskytol sa mi nasledovný pohľad:

Vravím si, že toto nie je celkom štandardné. Čo s tým?

a)      Odignorovať masaker, prejsť po krvi ?

b)      neodignorovať ho, byť síce za hystericky akčnú, ale aspoň s dobrým pocitom?

 

Vybrala som si možnosť B a zavolala 158.  Pán na druhej strane kábla ma prepojil na políciu v mojej mestskej časti.

A tak pánovi policajtovi hovorím, že máme na poschodí dosť veľa krvi. On mi na to, že s tým už sa nedá nič urobiť, že sa tam asi v noci niekto pobil a porezal, že nič nebolo hlásené a že na tom nie je čo riešiť.

 

Ako správna hysterka som vytrvalá a opakovane volám 158. Onedlho nato z výťahu vystupuje policajtka so samopalom na pleci a revolverom za opaskom.

 

Odchádzam. A čudujem sa. Že ľuďom dnešnej doby už nevadia ani topánky zašpinené od krvi.....

 

 

 

 

AK SA VÁM ČLÁNOK PÁČIL, PODPORTE HO AJ NA

pošli na vybrali.sme.sk

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Prečo je nevyhnutná vojna Facebooku a Bruselu

Padol prvý výstrel v regulačnej vojne, ktorá bude určovať podobu Európy.

DOMOV

Únos, ktorý prispel k zrušeniu amnestií, prekonal očakávania

Od marca ho videlo vyše 275-tisíc divákov.


Už ste čítali?