Cargo – obrovské dlhy, vysoké platy a pokútne spory

Autor: Natália Gálisová | 21.10.2013 o 10:21 | Karma článku: 16,22 | Prečítané:  339x

Nákladný železničný prepravca Cargo je pekný štátny vtáčik. Odkedy sa vyliahol na svet, odolal niekoľkým pokusom o privatizáciu. Čomu však neodolal, je kultúra veľkorysých zlatých padáčikov. Ako štátny podnik dodýchava dodnes s niekoľkými súdnymi spormi na krku, dlhom cca. 450 miliónov eur a víziou v lepšiu budúcnosť, ktorú jej má údajne zabezpečiť rozdelenie na tri dcérske firmy.

A práve o to rozdelenie ide. Má sa totiž tváriť ako neprivatizácia. Lebo, ako pán premiér povedal v roku 2011: „Každá jedna privatizácia na Slovensku viete ako vyzerala. Zásadne odmietame privatizáciu. Nikdy by sme nesúhlasili s privatizáciou Carga." Podobne sa vyjadril v roku 2012 aj jeho stranícky kolega Ján Počiatek, ktorý si vstup investora do Carga vedel predstaviť, vylúčil však jeho privatizáciu.

Nuž, ja teda neviem, ale delenie spoločnosti na tri dcérky zaváňa niečím horším ako privatizáciou. Takzvanou skrytou privatizáciou. To je taká, keď súkromníci parazitujú na ziskoch a štát znáša straty. Chápem, že slovo privatizácia je pre voličov Smeru odpudivé. No nie je to škoda?

Keby sa Cargo sprivatizovalo roku 2006, štát by si prilepšil  o 458 mil.eur. Takto si dnes môže pripísať takmer navlas rovnaké číslo, ale v položke „straty". Nuž a opäť raz sa akoby potvrdila stará známa pravda, že štát je síce najhorší vlastník, ale beztak vie byť ohromne štedrý. K sponzorom aktuálnej vládnej zostavy.

Manažment opúšťa svoje teplé miesta po každých voľbách s vreckami oťaženými niekoľkými desiatkami tisíc eur. Dnešný riaditeľ si každý mesiac prilepšuje o 9000 eur a svojim kolegom popri tom dopraje aj zopár zbrusu nových kúskov vo vozovom parku. Byť riaditeľom zdochýnajúceho štátneho vtáčika sa fakt oplatí.

A aby toho chudák vtáčik nemal málo, priživiť sa na ňom chcú aj mečiarovskí pohrobkovia a a harabinovskí aktivisti. Jeden by si myslel, že už by sa pokojne mohli povaľovať na smetisku dejín. Ale to by nemohli byť takí prefíkaní a nenásytní, ako ich to len Mečiarov režim mohol naučiť. Inak sa totiž nedajú vysvetliť súvislosti v spore Carga a cyperskej schránkovej firmy Lancillon. Fantazmagorický spor, ktorého pramene siahajú kdesi do roku 1995, rieši dnes náhodou sudkyňa okresného súdu Bratislava III. JUDr. Miriam Repáková, náhodou manželka pána JUDr. Dušana Repáka, ktorý nepochybne tiež len náhodou figuroval v rovnakej firme ako pán Krišťák, ktorý na Cargo podal žalobu v mene cyperskej schránkovej firmy, ktorú zase náhodou zastupuje pán Marián Košút. Viac tu.

A teraz k tej starej známej pravde. Nemyslím, si že štát je nevyhnutne najhorší vlastník a správca majetku. Vždy však môže byť len taký, akí sú ľudia, ktorí ho riadia. Róbert Fico mal možnosť dokázať, že štát môže byť aj dobrý hospodár, no ako ukazuje príbeh Carga, túto príležitosť na veľkú radosť mnohých kšeftárov trestuhodne premrhal.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Minúta po minúte: Fico zostáva lídrom Smeru, delegáti podporili aj Kaliňáka

Premiér Fico a minister vnútra kritizovali na sneme aj médiá.

DOMOV

Odhalila kauzu predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?