Ako nám Róbert lov prekazil

Autor: Natália Gálisová | 19.11.2012 o 15:05 | Karma článku: 9,38 | Prečítané:  1949x

My s Betkou sa nehanbíme za to, ako trávime nedeľné večery. Niekto by sa mohol nazdávať, že robíme neprístojnosti. Kdeže. My totiž štrikujeme. Potrebujeme zamestnať nielen šikovné prsty, ale aj duše ubolené od obeda s rodičmi. To večné, „kedy sa už vydáš", sa fakt nedá počúvať.

Štrikovanie je náramne oslobodzujúca činnosť. Človeka napadne skutočne všeličo. Nás napadla myšlienka. Keďže bola hlboká a nadmieru rozumná, nadchli sme sa pre ňu ako už dávno nie. Veď pomocou nej sme mohli konečne, celkom bez problémov natrafiť na pána pravého. Vymysleli sme teda diabolský plán.

K jeho realizácií stačilo málo. Jedna peňaženka, eurá zo šuflíka a klbko vlny. S peňaženkou naplnenou eurami a starými bankomatovými kartami sme sa pod rúškom hmlistého rána vybrali na bratislavskú hrádzu. Jasné, že by to nebolo ono bez kamaráta Karola. Teda, v tomto prípade jeho auta, ktoré nás v absolútnom utajení doviezlo na miesto určenia. Nekápli sme mu božskú. Ako dôvod zapožičania sme uviedli nedostatok oleja v kombinácii s neprezutými gumami na mojom aute. Zabralo to. Na bezpečnosť chlapi vždy skočia.

Vlasy v cope, nenamaľované ksichty, elasťáky na nohách a nenápadný výraz v tvári. Akože zblúdené džogerky. Naše ustrojenie v kríčkoch pri bratislavskej hrádzi bolo proste dokonalé. Peňaženku sme naaranžovali nedbalo a pritom viditeľne. Jaaaj, veru sme boli nedočkavosťou bez seba.

Odrazu sa z hmly vynorila statná mužská postava a nám srdcia div nevyskočili z hrude (ešte že nemajú ako cez tie naše prednosti). To je kus! Pohopkávala si, povedľa nej sa motal psík. No jasné, to je ON! Roztriasli sa nám kolená. Báli sme sa, že ich zvuk by mohol muža odplašiť, tak sme si ich oblapili, aby neboli počuť. Práve v tej chvíli mi zazvonil telefón. Do kelu. Karol! Čo teraz chceš? Zdvihla som. Jeho jediná otázka ma zabila: „To klbko vlny ste na tú peňaženku priviazali?" My nevieme, ako to ten Karol robí, ale robí to dobre. Dofrasa, Betka, my ideme na lov a zabudneme na to najpodstatnejšie?

Kým sme sa spamätali, statný muž, stále nepoznaný (jeho hruď by stála za hriech, súdiac podľa parametrov) sa skláňal nad našou návnadou a bral ju do rúk. Miesto činu sme opustili v ponurej nálade.

Ešte že je po ruke kamarát Karol. S nezadržateľným smiechom nás privítal a zgustol si na nás po prečítaní nasledovnej správy:

http://www.pluska.sk/spravy/z-domova/fico-nasiel-penazenku-ten-komu-patri-nech-prihlasi.html

Ide nás s Betkou rozhodiť. Také fiasko. Nič sa nedá robiť. Musíme sa k situácií vyjadriť.

Vážený pán premiér. Vďaka vašej dobromyseľnej povahe ste nám znížili možnosť lapnúť do osídiel toho pravého. Vlastne aj ľavého. Lebo my s Betkou nie sme jedno, my sme dve. A keď nič iné, aspoň sme dúfali, že nálezca nahlási nájdenú vecičku na polícii. Karol hovoril, že tak vám to dokonca zákon káže. Mali by sme tak šancu stretnúť urastených mužov zákona. Hneď niekoľko. A rodičom by sme mohli dať dôkaz, že na vydaji intenzívne makáme. Lenže vy ste si tú peňaženku navzdory Karolovmu názoru (a zákonu?) nechali u seba, na úrade vlády. A tak si to zase v nedeľu u rodičov zlízneme aj so smotanou.

Že díky, Róbert!

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Dokonalosť bokom, treba sa dohovoriť - Fenomén bratislavskej viacjazyčnosti

Či človek prežije - vojnu, koncentračný tábor, vyhnanstvo -, záviselo často aj od toho, či ovláda jazyk, hovorí Jozef Tancer, autor knihy Rozviazané jazyky

EKONOMIKA

Daň z nehnuteľností narástla. Kde ľudia platia najviac?

V Novom Meste nad Váhom zaplatia ľudia na daniach až o 330 percent viac ako vlani.

KULTÚRA

Pixar nikdy nedobehneme, ale máme iné prednosti, hovorí autorka Lichožrútov

Drž sa ľudí, ale drž sa od nich ďalej! Pravidlo jeden pre ponožkožrúta.


Už ste čítali?